Uz pred cestou som si vsimol, ze mam prasknutu gumenu manzetu na lavej prednej poloosi pri kolese. Ako najlepsia alternativa zabezpecenia proti vode a prachu mi prislo kupit kondom. No po jeho rozstrihnuti sa lahsie pare a navyse reaguje s vazelinou. Potreboval som cosi vacsie no elasticke – chirurgicke rukavice. Ano po odstrihuti jedneho dvoch prstov sa da navliect na manzetu a vydrzi cca 600km. Tiez reaguje s vazelinou no nie tak rychlo.
Navyse som pripevnil uz prazdnu propan-butanovu bombu naproti rezerve, takisto kvoli setreniu miestom.(Jaklovy triangel kt. vidno nafotke je pozostatok po naslapoch)
- DSCN0164.JPG (56.02 KiB) Zobrazeno 25374 x
Pre cestu spat na Slovensko do Malagy prileteli 5 znami, dve baby a traja chalani, teda sme sa v 6tich a skutocne s velkym mnozstvom batoziny vydali na cestu domov avsak cez Portugalsko. To bol aj ich motiv, trochu vidiet, poznat.
Kinderko vsak domov nechcelo, pred Portugalskymi hranicami sa roztrhol rozvodovy remen. Vdaka Panu ze som mal so sebou druhy, ze konstrukteri to vymysleli tak aby sa nestretli ventily s piestom, a ze som uz v minulosti odoberal rozvodak, pretoze bez tejto dovednosti je to zalezitost na dlhe hodiny. V Portugalsku dalo pokoj, asi preto, ze vedelo ze sa opat vrati do Spanielska, no v Zaragoze sa ulomil uchyt alternatora, ta cast kt.trci z prs vodnej pumpy. Teda od vtedy z casu na cas bolo nutne dotiahnut alternator aby nepistal klinovy remen.
Pocas tejto cesty som sa s Kinderkom dostal do najvyssie polozeneho sedla akym som kedy presiel a prekonal aj svoj marocky rekord. Bol to pyrenejsky Port d’ Envalira 2408m n.m. v Andorre kde koncila aj ktorasi etapa tour d’ France.
- DSCN0192.JPG (46 KiB) Zobrazeno 25374 x
Po prekonani tohto horskeho priechodu a vstupu do Francuzska som sa tesil na rovnu cestu, ta vsak nedorazila. Boli sme odhodlany nepouzivat dialnice, kedze su dost drahe a nevyplati sa to, no cesta kt. sme chytili bola asi kazdych 600 -900m kruhovy objazd.
V niektorych zakrutach a na hrboloch sa zacal akoby z pravej casti napravy ozyvat divny praskavy zvuk. Viackrat som zastal a snazil sa najst cosi co to sposobuje, jednak to bol neprijemny zvuk a druhak som sa bal, ze je to homokinetak, alebo lozisko, ci cosi vazne. Posadku som ubezpecoval ze to bude len nejaky plech pod chladicom kt. klepe o ram. A skutocne, bol to plech,avsak uplne iny. Karoseria v pravej prednej casti uplne vyhnila okolo sruby, kt. ju spaja s ramom a zostale casti sa voci sebe pohybovali a skrtali o seba. Pasazierom som vysvetlil, ze to po niekolkych mnohych kilometroch prestane byt pocut, a ak bude hrbolata cesta aj skor.
- Najluxusnejsie parkovacie miesto na Riviere
- DSCN0196.JPG (39.23 KiB) Zobrazeno 25374 x
Dorazili sme na Francuzsku rivieru a tam uz celkom vyrazne zacal motor klepat ako diesel. Od Lubomira /Dakujeem/som dostal cenne rady, mozno bez nich by som ani nedosiel na SK. Jazdit tak aby klzne loziska dostavali co najmenej zabrat, t.j na 5tke cca 80km/h, a doliat vhodne aditivum do oleja. V Nice vyskocil dalsi problem, vsimol som si ze volajako nevidim na cestu a smerovky maju rychly chod. Alternator prestal dobijat. Ako iste viete, ak baterku chvilu nezatazujete akoby kusok ozila, vdaka tomuto javu sme dosli kamsi kde sa dalo prespat. Avsak rano to bolo uz len dolu kopcom do Monaka kde baterka povedala posledne ‘’buf’’. Spustit sa do Monaka bola iste chyba, totiz autoelektrikar kt. tam mal dielnu tam len dochadzal z Talianska a mal asi ako polovica Monaka dovolenku. V oficialnom servise Mercedes, Ferrari a ani Maseratti mi moj alternator opravit nechceli. Pomocou inych ludi kt. sa mi snazili pomoct som nasiel servis Mitshubishi a Suzuki, avsak uz bol zavrety, mozno aj nastastie, lebo pri brane mali cennik, hodina roboty 56€. V Monaku sme nemali v plane nocovat a ani sme nemohli, spat v aute je zakazane, aj tak sa vstci do auta nezmestime. Isty policajt sa uz zberal volat statnu odtahovku kt. by nas hodila... ktovie kam, ale platit by sme to museli my. Kedze auto cely den stalo, baterka opat mala malicky potencional a po roztlaceni sme presli cca 900m z toho asi 500m tunel z ktoreho som mal najvacsi strach. Avsak vdaka nemu sme vosli spat do Francuzska a ustlali si v slepej ulici cca 130m od hranice.(hranica pozostava z dopravnej znacky Monaco). Teda asi o 22:30 sme sa rozhodli nas drahy alternator rozrezat a pozriet sa mu na zubok. Telefonicka asistencia Martineka/Dakujeem/ ukazovala na diodovy mostik a... dosla mi baterka v mobile. Opticky sme na nom chybu nenachadzali, merak sme nemali(aj tak by som nevedel co merat) Neskor, ako sme si otvoreny alternantor podavali z ruky do ruky a cucali nanho,vsimol som si ze uhlik je ktatsi nez kratky. Snazil som sa ho povytiahnut blitzkami a... nalomil. Nakoniec sme cely diodovy mostik aj s uchytenim uhlika vypodlozili podlozkami nakrivo aby sa ulhlik dotykal toho co ma a alternator zdrotovali. (rozrezat sme ho museli lebo sruby mali tak zhnite hlavy ze sa s nimi ani nahodou nedalo tocit) Na tejto improvizovanej oprave sme v nudzovom rezime klznych lozisk-80km/h a alternatora- bez radia, svetiel, dobijania mobilov pokracovali s vynechanim vsetkych povodne planovanych zastavok na Slovensko.
Vdaka rychlostnemu limitu som na rakuskej dialnici spravil spotrebu aj s tak nalozenym autom 6,1
Vo Viedni sme si ako darcek zapli radio, uspesne som vylozil vsetkych pasazierov a siel domov. Zacal nabijat telefon, bola noc tak svietil. V Banskej Bystrici (150km od Kezmarku)prisla rana a pristrojovka sa rozsvietila nacerveno.(Neskor mi doslo ze ta rana bolo prasknutie klinoveho remena) Pocuvam, pocuvam a motor ide. Kaslal som teda nato a zataty, ze domov dojdem, som pokracoval v ceste do Kralovej Lehoty. Tam som ostal do dalsieho vecera, avsak venoval sa inym veciam ako autu, a vedel, ze opat nedobija. Domov chybalo 60km. Roztlacili ma a ja som palil (80km/h) bez svetiel domov. Opatovne sa baterka definitivne vystavila 4km od nasho domu. Odstavil som na nespevnenom odpocivadle kam som dosiel na zotrvacnost a bol ten nejstastnejsi clovek, ktoremu sa pokazilo auto. Chcel som vyuzit ozivovaciu vlastnost necinnej baterky a po vlastnych kolesach dojst domov, avsak na nespevnenom odpocivadle kt. bolo dokopca som nevladal sam auto roztlacit. Domov som teda posledne metraze z 4800 kilometrovej cesty dosiel v zavese za Tatikovou Fabiou.