Capybara
Napsal: stř úno 14, 2024 10:02 pm
Ahojte, par mesiacov dozadu som do rodiny prijal Libero e10, rocnik 1991. Predchadzajuci majitelia v nom pravdepodobne videli istu podobu so zvieratom kapybarou a k nazvu Subaru na tlaciarni dotlačili nazov Capy a tak vzniklo CapySubaru. Neostava mi nic ine, iba pokracovat v tejto tradicii a volat nase libero Capybara
Pravdupovediac som o tomto type aut pred rokom ani nepocul, natrafil som nanho nahodou pri vybere svojho prveho auta Fiata 500ky. Odvtedy som tuto myslienku pochoval, kym som si nato pred nedavnom znova nespomenul a zacal som po nich patrat. Nebol to zrovna prilis racionalny krok a ani moje patranie netrvalo pridlho. Kedze sa na slovensku takmer nepredavaju, pozrel som jedno hrdzave Piaggio Porter a druhe v poradi bolo Capybaru. Kedze sa zdalo byt v ovela lepsom stave a vizualne privetivejsie, s priatelkou sme sa rozhodli pre toto . Povedal som si - kym naplno dospejem, musim urobit aspon jednu iracionalnu vec. Capybara je starsia ako ja, mam 26, ale bolo prilis unikatne nato nechat ho ist... laska na prvy pohlad... Mal som sice dilemu, ci si trufnem na takyto rocnik auta - o ktorych, vseobecne moc neviem, ale stalo sa. Jednoducho, auta s dlzkou 3 metre - to je ono ... a este užšie než ta 500vka.
Dostal som k nemu par pdfiek a vytlaceny manual v nemcine - a pokyn "neprechlastaj ho" a "maj v nadrzi vzdy nad polovicou, vtedy ide najlepsie". Parada! Prva cesta z Bratislavy pri Nitru, bol zazitok. V piatok po praci, v plnej prevadzke hura domov. Svetla mi vyplo vzdy ked som vyhodil smerovku a tak som ich od Trnavy prestal pouzivat. V Hlohovci mi auto "zdochlo" za jazdy - Capybara bola asi hladna, nastastie sme mali v kanistri benzin. .... Aj ked na nej chalani predtym urobili vela prace, je co doladovat. Pustil som sa teda nahodne do "restaurovania" dielov, ktore mi padli pod ruku. Dal prec polepy, svetla a zacal zachranovat dielce chytene hrdzou. S vlhkom a zimou, vsak momentalne Capybara uz nejaky ten tyzden stoji, pretoze nešla nastartovat. Precital vsetky vlakna o "vlhkosti, rozdelovaci a kabloch Veko, kable, rozdelovac a baterku som uz vymenil, ale kvoli deravemu hrdlu od chladiacej som ten start odlozil. V expanske nebola ani kvapka, jedine tak špina. Snad to vseko zlozim tento vikend.
Auto ma inak najazdenych 49 000km a jediny majitel bol myslim nejaky pan Potocky, ktory liberko pouzival na rybárčenie. Popri praci "3D" dizajnera, som potreboval nejaku oddychovku. Moj sen by bol s Capybarkou pojazdit par pekynch vyletov po Slovenku. Uvidime, snad sa to podari.
Inak chalani na nom doteraz jazdili celkom v pohode, TP aj STK ma do buduceho roka.
Pravdupovediac som o tomto type aut pred rokom ani nepocul, natrafil som nanho nahodou pri vybere svojho prveho auta Fiata 500ky. Odvtedy som tuto myslienku pochoval, kym som si nato pred nedavnom znova nespomenul a zacal som po nich patrat. Nebol to zrovna prilis racionalny krok a ani moje patranie netrvalo pridlho. Kedze sa na slovensku takmer nepredavaju, pozrel som jedno hrdzave Piaggio Porter a druhe v poradi bolo Capybaru. Kedze sa zdalo byt v ovela lepsom stave a vizualne privetivejsie, s priatelkou sme sa rozhodli pre toto . Povedal som si - kym naplno dospejem, musim urobit aspon jednu iracionalnu vec. Capybara je starsia ako ja, mam 26, ale bolo prilis unikatne nato nechat ho ist... laska na prvy pohlad... Mal som sice dilemu, ci si trufnem na takyto rocnik auta - o ktorych, vseobecne moc neviem, ale stalo sa. Jednoducho, auta s dlzkou 3 metre - to je ono ... a este užšie než ta 500vka.
Dostal som k nemu par pdfiek a vytlaceny manual v nemcine - a pokyn "neprechlastaj ho" a "maj v nadrzi vzdy nad polovicou, vtedy ide najlepsie". Parada! Prva cesta z Bratislavy pri Nitru, bol zazitok. V piatok po praci, v plnej prevadzke hura domov. Svetla mi vyplo vzdy ked som vyhodil smerovku a tak som ich od Trnavy prestal pouzivat. V Hlohovci mi auto "zdochlo" za jazdy - Capybara bola asi hladna, nastastie sme mali v kanistri benzin. .... Aj ked na nej chalani predtym urobili vela prace, je co doladovat. Pustil som sa teda nahodne do "restaurovania" dielov, ktore mi padli pod ruku. Dal prec polepy, svetla a zacal zachranovat dielce chytene hrdzou. S vlhkom a zimou, vsak momentalne Capybara uz nejaky ten tyzden stoji, pretoze nešla nastartovat. Precital vsetky vlakna o "vlhkosti, rozdelovaci a kabloch Veko, kable, rozdelovac a baterku som uz vymenil, ale kvoli deravemu hrdlu od chladiacej som ten start odlozil. V expanske nebola ani kvapka, jedine tak špina. Snad to vseko zlozim tento vikend.
Auto ma inak najazdenych 49 000km a jediny majitel bol myslim nejaky pan Potocky, ktory liberko pouzival na rybárčenie. Popri praci "3D" dizajnera, som potreboval nejaku oddychovku. Moj sen by bol s Capybarkou pojazdit par pekynch vyletov po Slovenku. Uvidime, snad sa to podari.
Inak chalani na nom doteraz jazdili celkom v pohode, TP aj STK ma do buduceho roka.